Kde rastú stromy,
kde padá dážď ľudia v duši nosia ten svoj čierny plášť
v očiach smútok na perách žiaľ vietor slzu z oka zvial.
Sady pusté, srdcia prázdne
v kostoloch však počuť kázne
víno je krvou, chleba telom čo je vlastne naším cieľom?
Láska – nenávisť,
pravda, či lož
svoje zbrane k nohám zlož
vinu nosí každý v srdci kňazi a či bezbožníci.
Nie je človeka takého kto zatratí seba samého
v rieke utop ten svoj hnev nech ozve sa jasný duše spev.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára