O hodnote vzťahu

Clivé srdce, prázdne objatie priestoru, ticho kričí, až ozvenou sa ozýva, no nik ho nepočuje. A tak bez dozoru si slobodne uväznená opäť, zas. To sa stáva, tak to už býva. Prezradia to len zvlhčené konce rias. A nič sa nevyrovná tej prázdnote, keď počuť tlkot srdca domu. Čas má zrazu iný rozmer a v tej nahote je nepozvaným hosťom dňa. No zbaviť sa ho nevieš, nerozumie tomu, len vysáva ťa, až do samého dna. Pokorne hráš sa s ním tú hru samoty, a ktokoľvek naruší ten súboj ticha, stane sa víťazom bez boja a za to ty zožneš slávu pokoja, ktorý naplní ti dušu. Misky váh sa vyrovnajú a hruď dýcha inak. Tak privítaj hosťa a daj mu pusu.