Plač

Kto pochopí slová vyryté v srdci,

vyryté slaným mokom tečúcim po bledom líci,

vyryté najťažším smútkom.

Ako sa dá niečia bolesť chápať

ak nik na svete neprežije čo ja,

ako sa dá vo vlastnom vnútri tápať

keď stratila som z očí obraz raja.

Vyplačem ti rieku,vplačem ti more

ak vráťiš mi môj vysnívaný raj,

vyplačem ti hviezdy aj krvavé zore

len prosím, naspäť mi ho daj.

Zo studničiek plných vody

z neovladateľného živla schopného zabíjať

by som ti dokázala postaviť k oblakom schody,

len mi môj stratený raj prosim vráť.

Stratila som ho, slzy mi ho vymyli

zo zrkadiel mojej duše,

hviezdy mojej tváre zahubili,

prebodli ich tŕňami z bielej ruže.

V mojom srdci vyplakané more zaplavilo celý svet

a z vody, zo sĺz vyrástol na poslednej hore

posledný biely kvet.